Naša spoločnosť nám dáva mnoho príkladov ako žiť. Cez dokonalé herecké výkony členov parlamentov a svetových vlád, (občas) porovnateľné so zábermi televízneho kanálu animal planet, kuriózne reality shows typu : pokiaľ neurobíš zo seba hlupáka (za predpokladu že ním už nie si) , neukážeš že nahota ti nerobí problém, alebo sa minimálne nevyjadríš že ten k****, je úplne j****** , nemáš šancu sa presadiť, až k spravodajstvu ktoré nám deň čo deň ukazuje, akí dokážeme byť my ľudia a čoho sme v skutočnosti schopní. Avšak, každá minca má dve strany, a každý človek si musí sám uvedomiť ,ktorý príklad chce nasledovať, či chce vyčnievať z davu, alebo ísť s masou, či chce radšej byť, ako nebyť, kam chce vlastne patriť a čo chce v živote dosiahnuť.
Keby som si ja mala zvoliť medzi byť a nebyť, volím jednoznačne byť. Aj keď je v mojom ( a určite nie len v mojom) živote mnoho situácií, ktoré sa vylučujú s týmto tvrdením, a najradšej by som sa pri nich ocitla v stratosfére a prečkala tam až kým nezanikne ľudstvo, vyberám si byť. Naše bytie. Existenciu. Prináša nám zlo, dobro, neutrálny stav, a my to všetko musíme zvládnuť. Je to taký určitý druh sínusoidy , založenej nie na matematických funkciách, ale zážitkoch a realite. Jedno anglické motto hovorí : Open your eyes and see the beauty . V preklade to znamená , otvor oči a uvidíš krásu. A o tom to všetko je.
Veď prečo by som sa neradovala z toho, že ráno stúpim do hov... pardon, exkrementu? Prečo by som sa nenechala zlákať rehotom, keď vidím že niekto je taký istý blázon a kazisvet ako ja? Prečo by som sa nesmiala cez slzy , keď sa mi život snaží ukázať tú správnu cestu, ale ja si idem svoje , až kým mi kruto nedá facku na prebratie?(Ale len takú výchovnú, poprosím.) Prečo by sa hovorilo, že všetko zlé , je na niečo dobré? ... Tak teda, byť či nebyť? J