Zas raz

Autor: Bea Gajdošová | 2.10.2012 o 14:33 | (upravené 2.10.2012 o 14:50) Karma článku: 5,78 | Prečítané:  554x

Sú dni, keď si len tak sadnem do kresla,  alebo ľahnem do postele, a okolo mňa počuť len tlmený krik susedových detí , tikot hodín, alebo občasné pískanie v mojich ušiach , a uvažujem. Zas raz...

Zas raz , premýšľam kde je tá všetkými spomínaná hranica ľudskej normálnosti,( v lukratívnej show Farmár hľadá ženu , alebo u Chucka Norrisa? ) . Zas raz, uvažujem nad tým, akí dokážu byť ľudia sebeckí , plytkí ,a za čiastku, rovnajúcu sa žuvačkám Airwaves alebo Hubba-bubba, alebo prestíž,  by si dali urobiť aj lobotómiu, len nech si niečo dokážu . A zas raz zisťujem, že faloš , závisť , zlo a lži sa stávajú dennodeným vrahom medziľudských vzťahov,  rodín a dôvery. Ale na opačnej strane mince, tej nemorálnej, prečo by človek neklamal, keď je to také ľahké a predsa hovorí sa „čo oči nevidia , to srdce nebolí“? Prečo by človek nešíril klebety, keď Marienka bola sama v lese s Jankom , a chudáci hľadali cestu späť domov , ale Zuzka ich videla že sa objímajú a tak už z toho bola love story hodná Titanicu?

Ale to je ono, žijeme v spoločnosti, kde deti príliš skoro dospievajú, mladé slečny sa chcú rovnať dievčatám z rómskych osád ktoré v 12tich majú svoje prvé dieťa, mladí chlapci chcú vyzerať ako napomádovaní frajeri, v inom prípade ako díleri .  Dospelí,  ktorí sa občas svojim správaním snažia rovnať tým deťom, a  napokon seniori, ktorí by sa pri slovách na tému sex , alebo erotika ( za predpokladu že jej pochopia) najradšej šli pokropiť svätenou vodou(česť výnimkám).

Niektorí si poviete,  nie všetci sme takíto obmedzení,  či áno? Každý má svoje limity , veľa ľudí vyčnieva z davu,  a vie aké to je, a aké by to mohlo byť. A myslím, že všetci sme si vedomí toho,  že doba už dávno nie je taká, v akej žili traja zhavranelí bratia alebo Zlatovláska . Robíme veľa chýb, a skôr či neskôr za ne nesieme dôsledky . Nie som iná, pykám za svoje hlúpe prešľapy, ľutujem ich  , veď každému sa raz vráti všetko zlé čo spravil, povedal... Ako bumerang .

Podľa mňa je veľmi pravdivý výrok : všetci vieme, že je ešte veľa vecí, ktoré nevieme.  A už len snaha o to vyjadriť samého seba, spraviť, napísať, alebo vytvoriť niečo, na čo sa možno o päť rokov pozriete so smiechom cez slzy a budete sa to snažiť odstrániť aj z posledného neurónu v mozgu , je snaha,  ktorá formuje našu osobnosť.

 

Nobody´s perfect. Anyway, life still goes on J

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?